Predstavte si svet, kde sa každý úspech stretne s návalom príjemného vzrušenia, každá výzva je prekonaná s ľahkosťou a každý okamih radosti je prežívaný intenzívnejšie. Toto je svet dopamínu, neurotransmiteru, ktorý poháňa našu motiváciu a dodáva životu špeciálnu príchuť.
Dopamín hrá v našom organizme dôležitú úlohu. Nervový systém ho používa na odosielanie správ (signálov) medzi nervovými bunkami. Preto sa mu niekedy hovorí aj chemický posol (messenger). Dopamín primárne vzniká v štruktúre mozgu, ktorá sa nazýva nucleus accumbens a je zodpovedný za širokú škálu funkcií ako napr. riadenie motoriky, pozornosti a integráciu psychických funkcií, pociťovanie odmeny, potešenia, vzrušenia a tým predstavuje kľúčovú ingredienciu našej motivácie.
Keď neuróny uvoľnia dopamín, objaví sa v nás pocit eufórie a pohody. Tým nám pomáha usilovať sa o dosiahnutie našich cieľov a posilňuje správanie, ktoré nám prináša odmenu (napr. pri aktivitách, ktoré uspokojujú naše fyziologické potreby ako jedlo alebo sex, ale aj výhra v kasíne alebo dosiahnutie úspechu). Stručne povedané, dopamín je kľúčovou súčasťou systému odmeny nášho mozgu, vďaka ktorému sa oplatí žiť.
Tento jedinečný neurotransmiter funguje tiež ako silný regulátor kognitívnych funkcií, ako sú pozornosť, vytrvalé sústredenie alebo zotrvanie pri úlohe. Pomáha tiež mozgu spomenúť si na dôležité životné okamihy, či už dobré alebo zlé.
Vyvážené prirodzené uvoľňovanie tejto životne dôležitej látky môže viesť k zdravému životnému štýlu, a naopak, zdravý životný štýl napomáha jeho produkcii a optimálnej regulácii jeho tvorby. Príliš veľa dopamínu môže viesť k posadnutosti alebo silnému nutkaniu (obsedantno-kompulzívne správanie), problémom so spánkom, vysokým libidom a potenciálne aj agresivitou. Naopak nedostatok dopamínu súvisí s depresiou, nízkou motiváciou, apatiou a únavou. Veľmi nízke hladiny sa spájajú s viacerými duševnými poruchami – Parkinsonovou chorobou, depresiou alebo niektorými prejavmi schizofrénie (negatívne symptómy).
Tri základné piliere na prirodzené udržiavanie optimálnej hladiny dopamínu u zdravých ľudí sú strava, fyzická aktivita a spánok.
Pri konzumácii potravy dochádza v mozgu k malej explózii dopamínu. To, čo vložíme do úst, má priamy vplyv na chemické procesy v našom tele a našu náladu. Skutočne veľkú explóziu dopamínu ale spôsobujú potraviny s vysokým glykemickým indexom (cukor) a ešte väčšiu potraviny, ktoré majú vysoký obsah cukru a tuku (tzv. hyperpalatabilné potraviny). Jedlo (prostredníctvom chuti a zvyšovaním koncentrácie glukózy a inzulínu v krvi) v mozgu aktivuje okruhy odmeny. Tento proces zahŕňa okrem dopamínu aj produkciu iných chemických látok ako napr. endogénnych opioidov a kanabinoidov. Tento chemický super koktail nám tak umožňuje pociťovanie hedonickej odmeny, ktorej je veľmi ťažké odolať.
Prejedanie sa a nevyvážená strava (nadmerná konzumácia vysokospracovaných a hyperpalatabilných potravín) spôsobuje nadmernú aktiváciu systému odmeny v mozgu a zmeny v hladinách neurotransmiterov, ktoré narúša schopnosť mozgu ich správne regulovať. Táto dysregulácia môže viesť dokonca k závislosti na jedle alebo iným poruchám prijímu potravy.
Preto by sme sa mali vyhýbať hyperpalatabilným potravinám a naopak do svojho jedálnička zaradiť potraviny bohaté na obsah aminokyseliny L-tyrozín, ktoré podporujú tvorbu správneho množstva dopamínu.
Vyrovnanú hladinu dopamínu udržava aj zdravý spánok. Nedostatok spánku poškodzuje dopamínové receptory a môže viesť k dysregulácii tohto systému. To vysvetľuje aj zmeny v správaní, ktoré prichádzajú so spánkovou depriváciou, ako napríklad rizikové správanie, poruchy nálady a kognitívne deficity.
Asi všetci vieme, že fyzická aktivita, beh alebo cvičenie vedie k zlepšeniu nálady, zvýšeniu motivácie a zníženiu stresu. Je to spôsobené uvoľňovaním endorfínov (endogénnych opiátov) v mozgu, ktoré interagujú s dopamínovými receptormi. Počas fyzickej aktivity sa dopamín uvoľňuje ako súčasť prirodzeného systému odmeňovania organizmu.
Dopamín je dirigentom našich emócií, bábkohercom ťahajúcim za nitky našich činov a architektom našich spomienok. Jeho nerovnováha môže negatívne vplývať na naše duševné ale aj fyzické zdravie, ale dá sa udržať zdravým životným štýlom.
Autor: Nina Aleksieva & Eva Klanduchová
Informačné zdroje:
- Avena, N. M., Gold, M.S. (2011). Variety and hyperpalatability: are they promoting addictive overeating?, The American Journal of Clinical Nutrition, Volume 94, Issue 2, August 2011, Pages 367–368, https://doi.org/10.3945/ajcn.111.020164
Briguglio M, Dell’Osso B, Panzica G, et al. Dietary Neurotransmitters: A Narrative Review on Current Knowledge. Nutrients. 2018;10(5):591. Published 2018 May 10. doi:10.3390/nu10050591
Galland L. The gut microbiome and the brain. J Med Food. 2014;17(12):1261-1272. doi:10.1089/jmf.2014.7000
Heijnen, S., Hommel, B., Kibele, A., & Colzato, L. S. (2016). Neuromodulation of Aerobic Exercise—A Review. Frontiers in Psychology, 6. doi:10.3389/fpsyg.2015.01890
Hryhorczuk C, Florea M, Rodaros D, et al. Dampened Mesolimbic Dopamine Function and Signaling by Saturated but not Monounsaturated Dietary Lipids. Neuropsychopharmacology. 2016;41(3):811-821. doi:10.1038/npp.2015.207
Kühn, S., Düzel, S., Colzato, L. et al. Food for thought: association between dietary tyrosine and cognitive performance in younger and older adults. Psychological Research 83, 1097–1106 (2019). https://doi.org/10.1007/s00426-017-0957-4
Lowe, M. R., & Butryn, M. L. (2007). Hedonic hunger: A new dimension of appetite? Physiology & Behavior, 91(4), 432–439. doi:10.1016/j.physbeh.2007.04.006- Medical University of Vienna. „Dopamine: Far more than just the ‚happy hormone‘.“ ScienceDaily. ScienceDaily, 31 August 2016. www.sciencedaily.com/releases/2016/08/160831085320.htm
Volkow, N. D., Wang, G. J., Fowler, J. S., & Telang, F. (2008). Overlapping neuronal circuits in addiction and obesity: evidence of systems pathology. Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences, 363(1507), 3191–3200.doi:10.1098/rstb.2008.0107
Wang GJ, Volkow ND, Thanos PK, Fowler JS. Imaging of brain dopamine pathways: implications for understanding obesity. J Addict Med. 2009;3(1):8-18. doi:10.1097/ADM.0b013e31819a86f7