Stigma psychiatrického pacienta

pexels pixabay 220429

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa každý štvrtý človek v priebehu svojho života stretne s duševným ochorením. Medzi najčastejšie ochorenia patria úzkostné (v priemere sa s ňou stretne 1 človek z 13) a afektívne poruchy (napr. depresia, ktorou na svete trpí približne 264 miliónov ľudí).  Napriek tomu, že napríklad depresia je veľmi dobre liečiteľná, pretrvávajúce predsudky, stigmatizácia psychiatrickej liečby a užívania psychofarmák sťažujú mnohým prístup k dostupnej a úspešnej liečbe. 

pexels mariea¨ve beaulieu 5802575

Výskyt duševných ochorení je v populácii veľmi bežný, napriek tomu sa v tejto oblasti stretávame stále s veľkým nepochopením toho čo duševné ochorenia sú, aká je ich etiológia a aké sú možnosti terapie. Na úzkostné poruchy se nelieči 61%, na afektívne poruchy 69% a na poruchy spôsobené užívaním alkoholu až 93 % ľudí – to sú naozaj alarmujúce čísla.

Stigmatizácii duševných ochorení v minulosti sa dá celkom porozumieť –  vedomosti o skutočných príčinách neboli dostupné, duševne chorí ľudia častokrát končili úplne vyčlenení od spoločnosti a prežívali v neľudských podmienkach v azyloch, neskôr spútaní v kazajkách na silných liekoch v liečebniach. 

Dnes už je síce situácia úplne iná –  máme k dispozícii moderné prostriedky diagnostiky a liečby –  napriek tomu, ale stále veľa ľudí považuje návštevu psychológa alebo psychiatra, či užívanie antidepresív za prejav slabosti a osobného zlyhania. Je veľmi bežné ak počujeme medzi priateľmi a známymi názory typu “vzchop sa, nevzdávaj sa, príliš si to beries k srdcu, to predsa musíš zvládnuť ..”. Samostatnou kapitolou sú názory na úžívanie psychofarmák, ktoré sú stigmatizované ešte viac a tieto postoje bránia ľuďom vyhľadať pomoc alebo pokračovať v terapii (napr. ju sami na vlastnú päsť prerušia).

pexels cottonbro 4098374

V spoločnosti stále prevláda názor, že ľudia si užívaním antidepresív uľahčujú život, namiesto toho, aby sa s problémami popasovali sami. Lenže, keď si zlomíte ruku alebo vám diagnostikujú diabetes, tiež si s tým sami neporadíte, akurát vám nikto nepovie, aby ste sa vzchopili alebo usmievali a ono to časom samé prejde.

Stigma psychiatrického pacienta

Nálepka – byť psychiatrickým pacientom je v našich zemepisných šírkach bohužiaľ aj v 21. storočí niečím, za čo “by sa mal človek hanbiť” alebo je “potrebné” to skrývať. Ľudia nemajú problém sa rozprávať so svojimi známymi o tom, že boli na preventívnej prehliadke u diabetológa, ale len málokto sa nebojí zdieľat svoje skúsenosti s návštevou psychiatra. Pričom veľká časť psychiatrických ochorení má biologický základ (napr. v nerovnováhe v produkcii a pôsobení neurotransmitterov). Tak ako má niekto predispozície a genetickú výbavu na to, aby sa stal diabetologickým pacientom, tak isto máme predispozície k úzkostným poruchám, k depresii alebo iným psychickým ochoreniam.

Neliečené duševné ochorenia predstavujú pre ľudí závažné riziko a značné zníženie kvality ich života, niektoré sa dokonca môžu skonciť tragicky. Napriek tomu sa aj dnes v poriadniach a ambulanciách stretávame s tým, že klienti sa nám zdôveria s tým, že prestali užívať predpísané lieky po tom, ako ich priatelia alebo známi od nich odhovorili. Tieto “dobre mienené” rady môžu byť pre pacienta veľmi nebezpečné. Tak ako nebudete odhovárať človeka, ktorý sa lieči na diabetes, aby vysadil inzulín, tak isto sa treba postaviť aj k užívaniu psychofarmák. Postup liečby, typ liekov a dávkovanie určuje vždy lekár, ktorý je na to kvalifikovaný, výstríhajte sa preto dávaniu rád svojim známym ohľadom užívania liekov.

nik shuliahin bunwp1bl0nc unsplash

Serotonínová hypotéza

Keď je vaše ochorenie biologicky podmienené,  rozhovor s dobrým priateľom je skvelý začiatok, no stačiť nebude. Za depresiu a uzkosť môže podľa viacerých autorov nerovnováha alebo nedostatok neurotransmiteru serotonín, čo býva často geneticky podmienené (sklony k depresii alebo úzkostným stavom jednoducho zdedíme). Serotonín je chemická zlúčenina, ktorá sa podieľa na prenose informácií (elektrického signálu) medzi nervovými bunkami v mozgu a nervovom systéme.  Nedostatok serotonínu sa najčastejšie prejaví depresívnymi stavmi a pocitmi úzkosti, ale aj podráždenosťou, únavou, narušením spánkového cyklu, trávenia, zhoršením pamäte, zvýšenou agresivitou alebo impulzivitou. Nedostatok serotonínu môže vyústiť do ďalších závažných ochorení ako OCD (obsedantno-kompulzívna porucha), poruchy príjmu potravy, panická porucha, PTSD (post-traumatická stresová porucha) alebo sociálna fóbia.

Lekári majú k dispozícii niekoľko generácií antidepresív, ktoré môžu predpisovať. V súčasnosti sa najčastejšie používa tretia generácia antidepresív, tzv. SSRI (Selective serotonin reuptake inhibitors), ktoré fungujú ako selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, inými slovami – starajú sa o to, aby ste mali v tele vždy optimálne hladiny tejto látky.

female hands holding pill and glass of water, closeup view

Spôsobujú  antidepresíva závislosť?

Mnohí pacienti sa vyhýbajú liečbe práve zo strachu pred závislosťou. Tieto obavy sú ale v prípade dostupných antidepresív úplne neopodstatnené. Nehrozí pri nich rozvoj závislosti ani abstinenčných príznakov po ich vysadení. Avšak postupne vysadiť antidepresíva je potrebné pod dohľadom lekára. Nedeje sa tak zo dňa na deň, ale postupne. Rovnako ako správne nastavenie liečby môže trvať nejaký čas, kým sa efekt antidepresív prejaví (spravidla to býva niekoľko týždňov). Naopak, veľmi populárne lieky – benzodiazepiny (anxylotiká) – ako Lexaurin, Xanax alebo Neurol, ktoré pôsobia okamžite pri stave úzkosti, môžu u niektorých ľudí spôsobiť pri dlhodobom užívaní závislosť, preto sa dnes pri liečbe úzkostných porúch častejšie používajú antidepresíva.  

Je dôležité si uvedomiť, že neliečené psychické ochorenia sú rovnako závažné ako tie fyzické a značne znižujú kvalitu života. V prípade, že sa dlhodobo necítite dobre a duševná nepohoda ovplyvňuje vaše dennodenné fungovanie nesnažte sa silou mocou svoj problém zvládnuť sami, ale vyhľadajte odbornú pomoc

Kde nájdete pomoc

Najčastejšie otázky pri psychických problémoch: https://dusevnezdravie.sk/otazky-a-odpovede/
Linka dôvery Nezábudka: Nonstop telefonická poradňa 0800 800 566 / e-mailová poradňa: https://linkanezabudka.sk
IPčko: internetová linka dôvery pre mladých ľudí https://ipcko.sk

Back to Top